Evanjelický a. v. kostol v Očovej bol vybudovaný a slávnostne vysvätený už v roku 1786. Chrám toho času však ešte kostolnou vežou nedisponoval. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1797, bola k nemu pristavaná samostatne stojaca drevená zvonica, ktorá vplyvom veľkého požiaru 7. júla v roku 1867 zhorela do tla. Zvony, ktoré v nej boli zavesené, sa odtrhli z trámov, padli na zem a roztopili sa. História kostola nám poukazuje na skutočnosť, že 24. apríla 1868 bol položený základ súčasnej veže. Vo zvonovej komore kostola evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Očovej je aktuálne zavesená trojica zvonov s osou kyvu v smere severovýchod - juhozápad. Najstarší zvon, zhotovený v rumunskom Temešvári, vo zvonolejárskej dielni majstra Novotného Antala (Antona), pochádza z roku 1912, a teda ako jediný spomedzi všetkých zvonov kostola prežil aj samotnú vojnovú rekviráciu, prebiehajúcu počas prvej svetovej vojny, kedy sa ich všeobecný počet, nielen na tom našom území, výrazným spôsobom zdecimoval. S najväčšou pravdepodobnosťou dvojica zvonov padla za obeť vojenskej armáde, ktorá ich kostolu zhabala za účelom výroby vojenskej techniky a tiež munície. Druhý najstarší zvon, pochádzajúci z medzivojnového obdobia, konkrétne z roku 1925, bol vyhotovený českým zvonolejárskym majstrom Rudolfom Manouškom starším v Brne. Najmladší zvon, pochádzajúci z povojnových čias, z roku 1948, uzrel svetlo sveta takisto v Brne, tentokrát však už vo zvonolejárskej firme s názvom „První moravská zvonárna“, pod vedením Františka Micheru. Ten ju až do roku 1947 riadil s Rudolfom Manouškom st., ktorý v tomto roku dielňu definitívne opustil a odišiel pracovať do dielne svojho syna. Predmetná firma bola však v roku 1948 znárodnená a začlenená pod závody s názvom „Závody umělecké kovovýroby“.
Najväčší zvon zvonovej komory kostolnej veže je zavesený v juhovýchodnom poli trojpoľovej oceľovej zvonovej stolice. Jeho pôvodná šesťramenná kráľovská koruna bola sekundárne odstránená a nahradená tanierovou korunou, spojenou v súčasnosti so zalomeným oceľovým závesom. Krk zvona je lemovaný priehlbinou, vyplnenou dookola obiehajúcim, opakujúcim sa florálno-typografickým ornamentom. Ten je tvorený rastlinnými plastikami s motívom akantových listov, striedajúcich sa s výrezmi tvaru písmen „S“, prechádzajúcimi celým zvonovým profilom. Tieto esíčkové výrezy sú charakteristické pre zvony, odliate temešvárskym zvonolejárskym majstrom Antonom Novotným. Priehlbinu lemujú dve plastické linky. Na severozápadnej strane drieku zvona je inštalovaný päťriadkový nápis, poukazujúci na desiaty verš štvrtej kapitoly prvého Petrovho listu (Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti).
Viac informácii nájdete nižšie:
Tento dokument aj nahrávky boli bezplatne zrealizované pánmi Ľubomírom Fuskom a Matúšom Sedlákom, za čo im CZ ECAV na Slovensku Očová ďakuje.